Farnosť Zubák
Sakrálne pamiatky
Drevený kostol z roku 1788
Po zriadení farnosti v roku 1788 zemepán Ján Gobert Aspremont daroval obci drevenú stodolu na bohoslužby s podmienkou, že mu za to každý poddaný odpracuje jeden deň pri žatevných prácach.
Podľa záznamu kanonickej vizitácie z roku. 1797 tento drevený kostolík stál v strede obce pri potoku. Bol už v takom biednom stave, že musel byť podopretý. Nemal sakristiu, ani chór, ani vežu. Mal len malú drevenú kazateľnicu a chudobný oltárik s obrazom patróna svätého Vendelína. V roku 1795 si do kostola zadovážili organ. Na neďalekom vršku (na mieste dnešného kostola) stála zvonica s dvoma zvonmi. Väčší zvon vážil 86 funtov a menší 45 funtov (funt = asi 40 dkg). Kostol vyhorel pri veľkom požiari 25. mája 1800. Po požiari miestny obyvateľ Janček poskytol pre bohoslužobné účely svoju šopu neďaleko vyhoreného kostola. Miesto, kde stál prvý drevený kostol, je dodnes označené kovovým krížom.
Kostol svätého Vendelína
Terajší barokovo-klasicistický kostol svätého Vendelína začali staval roku 1806 na vŕšku po ľavom brehu potoka povyše vyhoreného dreveného kostola. Kameň na stavbu dovážali z Lysej pod Makytou.
Kanonická vizitácia nitrianskeho biskupa Jozefa Vuruma z roku 1829 zachovala opis kostola. Kostol nemal chór, sakristiu, ani vežu. Na vŕšku nad záhradami sedliakov stála drevená zvonica, v ktorej boli dva zvony zasvätené sv. Františkovi a sv. Vendelínovi. Kostol mal malý organ a len jeden drevený oltár. Na oltári bol farebný obraz svätého Vendelína a dva malé obrazy sv. Jána Krstiteľa a sv. Augustína. Na svätostánku stál drevený kríž a drevené sochy dvoch anjelikov, ako aj sv. Jána Nepomuckého a sv. Joachima. Kostol od svojho postavenia prešiel viacerými zmenami. Prvé opravy a prestavby sa uskutočnili už koncom 19. storočia, kedy sa ku kostolu pristavala veža, sakristia a chór. Roku 1927 múry kostola boli popukané, preto sa v nasledujúcom roku urobili v kostole veľké opravy, na ktoré prispeli aj vysťahovalci zo Zubáka v Amerike. Klenba kostola sa prestavala na rovný strop. Zakúpil sa nový organ a oltár od rezbára Jozefa Brieštenského z Rajca. Kostol po oprave 18. novembra 1928 posvätil trenčiansky farár a titulárny opát Rudolf Misz.
Ešte počas prvej svetovej vojny v roku 1915 úradne zabrali zo Zubáka dva zvony na liatie kanónov. V kostole ostal len jeden zvon. A tak roku 1929 si veriaci zo Zubáka zakúpili dva nové zvony od firmy Fischer z Trnavy. Roku 1937 veriaci chceli v obci postaviť kaplnku patrónky Slovenska Sedembolestnej Panny Márie. Roku 1938 sa v predsieni kostola zriadil bočný oltár Sedembolestnej. Sochu Sedembolestnej ako aj vianočný betlehem farnosť zakúpila od majstra Berku z Chrámového družstva v Pelhřimove. Drevorezbu oltára vyhotovil rezbár Jozef Brieštenský z Rajca.
V roku 1949 sa inštaloval elektrický prúd do kostola i do fary.
V rokoch 1966-1968
sa uskutočnili viaceré úpravy kostola (zväčšenie chóru, výmena drevenej podlahy
na chóre za betónovú deku, náter veže,
omietka kostola, úprava fasády a iné). Roku 1966 v rámci týchto úprav sa v
kostole vymenili okenné tabule za viacfarebné
(vitráže) s motívmi sviatostí. Kovové rámy na okná vyrobila Kovoslužba v Beluši
a vitráže Výroba chrámových okien Dolní Dvúr (okres Trutnov). Jednotlivé farebné
okná financovali farár Félix Mikuš, členovia ružencového spolku, Zubáčania
z Ameriky, osada Majere, zubácka mládež. Úpravy v roku 1968 zakľúčila maľovka.
Roku 1971 v rámci liturgickej reformy v celej Cirkvi sa v kostole zriadil obetný
oltár tvárou k ľudu (predtým kňaz slúžil sväté omše chrbtom k ľudu) a ambón
(stojan na liturgické knihy).
V roku 1968 sa začali iniciatívy okolo kúpy nového
organa. Organ vyrobila firma Varhany z Krnova. Na organ poskytol pôžičku Biskupský
úrad v Nitre. V nedeľu 7. januára 1973 posvätili v Zubáku nový organ. V nasledujúcich rokoch sa v kostole urobili tieto úpravy:
1975 - zavedenie
rozhlasu objednávka zvona (neskôr zrušená)
1976 - oprava schodov do kostola oplotenie
kostola elektrifikácia zvona
1981 - oprava maľovky kostola
1988 - zavedenie elektrického
kúrenia (akumulačné kachle)
1994 - oprava strechy a fasády, odvodnenie kostola
a vybudovanie chodníkov.
Roku 1997 sa uskutočnili generálne opravy a úpravy
kostola (výmena dlažby, elektroinštalácia, vybudovanie bočného svätostánku,
nové liturgické zariadenie, výmaľba). Opravený kostol na hodovú nedeľu 26.
októbra 1997 posvätil nitriansky sídelný biskup kardinál Ján Chryzostom Korec.
Opis kostola
Pred kostolom je oporný betónový múrik a z oboch bokov vedú do kostola betónové schody. Klasicistická fasáda je členená lizénovým rámom (plochý výstupok v múre naznačujúci stĺp). Uprostred priečelia je vstavaná nízka masívna štvorhranná veža. Priečelie s vežou z oboch strán podopierajú nízke masívne piliere. Veža je zakončená ihlanom, na ktorom je jednoramenný železný kríž. V prednej časti veže sú dve zvukové okná a na dvoch bočných stranách je po jednom okne. Strecha je pokrytá plechom. Na nej nad svätyňou je tiež menší dvojramenný kríž.
Vchod do kostola s drevenými dverami pod vežou vedie do predsiene, ktorú pred loďou uzatvára železná mrežová brána. Jednoloďový kostol má pozdĺžny tvar. Konkávne (vyduté) nástenné piliere nesú rovný strop.
Podlaha je vykladaná keramickými dlaždicami. Loď osvetľujú štyri okná (dve zľava a dve sprava).
Svätyňa je o niečo užšia ako loď. Odspodu je vyvýšená, ale strop je na rovnakej výške so stropom lode. Má segmentový (členený) uzáver. Z pravej strany ju osvecuje okno. Z ľavej strany je slepé okno, zrejme zamurované po prístavbe sakristie. Sakristia má obdĺžnikový tvar. Osvetľuje ju jedno okno. Vchod do nej je zo svätyne i zvonku. Vstavaný organový chór nesú dva oporné šesťboké stĺpy. Z priečelia ho osvetľuje rozľahlé oblúkovité okno. Na chór a vežu sa vystupuje z ľavej strany zvonka drevenými schodmi. Schodište osvetľujú dve okienka.
Vnútorné zariadenie
Nízky oltár vo svätyni je tmavohnedá drevorezba na murovanom podstavci. Svätostánok nesie symboliku Eucharistie - viničné listy a 4 pozlátené viničné strapce ako aj 6 klasov obilia. Na svätostánku je pozlátená hostia s písmenami IHS a so svätožiarou. Klenbu nad svätostánkom tvoria 4 prepojené stĺpiky. Pred nimi dvaja anjeli držia svietniky so sviecami. Za hostiou nad svätostánkom sa týči drevený kríž s Kristovým telom. Na čelnej stene svätyne visí oltárny obraz, ktorý predstavuje patróna kostola svätého Vendelína. Svätec s mladistvou tvárou v modrastom plášti kľačí pred kalvárskym výjavom na murovanom stĺpe. Kráľovská koruna je položená pred kaplnkou. Dvaja anjelici mu prinášajú biskupské znaky: berlu a mitru. Pozadie obrazu tvorí prírodná scenéria: na pasienku sa pasú domáce zvieratá (ovce a hovädzí dobytok). V úzadí vpravo je silueta zubáckeho kostola.
Na strope kostola sú tieto maľby: vo svätyni uprostred Najsvätejšia Trojica a okolo štyria evanjelisti, v lodi Božské Srdce pred sväticou, na chóre Sedembolestná s Kristovým telom v náručí.
Na ľavom nástennom pilieri pred svätyňou je namaľovaná postava prežiareného zmŕtvychvstalého Krista s rozopätými prebodnutými rukami. Uzavretý výklenok (svätostánok) slúži pre úschovu Oltárnej sviatosti cez Veľkonočné trojdnie.
Na pravom nástennom pilieri pred svätyňou je namaľovaný výjav, ako Ján krstí Pána Ježiša pri rieke Jordán. Uzavretý výklenok slúži na úschovu krstného náčinia. Je to vlastne výklenková krstiteľnica. Na ľavom nástennom pilieri uprostred kostola je na drevenom podstavci socha svätého Jozefa. Na pravom nástennom pilieri uprostred kostola je na drevenom podstavci socha Božského Srdca. V zadnej časti lode pod chórom vľavo je socha svätej Terezky Ježiškovej a vpravo socha patrónky Slovenska Sedembolestnej Panny Márie s Ježišovým umučeným telom.
Loď vypĺňajú dva rady drevených lavíc. Po stranách lode visia obrazy krížovej cesty v drevených rámoch, rezbársky štýlovo zladených s oltárom. Na ľavej strane pod chórom stojí drevená spovednica. V predsieni je zľava socha svätého Antona Paduánskeho. Sprava stojí jaskynka so sochou Lurdskej Panny Márie, v dolnej časti kombinovaná s Ježišovým hrobom počas veľkonočného trojdnia. Na chóre je už spomínaný veľký organ.
Zvony
Kostol má tri zvony.
Veľký zvon nesie nápis: Uliať mňa dali r. k. občania zubácki r. 1922. Uliali bratia Fischer v Trnave. Zobrazený je na ňom svätý Ján Nepomucký. Zvon bol elektrifikovaný.
Stredný zvon nesie latinský nápis: Refusa per Caj. Zadl Tyrnaviae 1836. Teda ulial ho Kajetán Zadl v Trnave roku 1836. Zobrazený je na ňom svätý Vendelín so svätožiarou, s pastierskou kapsou a s palicou s lopatkovitou násadkou. Za ním je krava.
Malý zvon nesie nápis: Uliať ma dali r. k. občania zubácki r.1922. Uliali bratia Fischer v Trnave. Zobrazený je na ňom kríž s telom Pána Ježiša, čo znamená, že je to umieráčik (zvon, ktorým sa oznamuje úmrtie človeka v obci).
Kaplnka svätého Vendelína
Stojí pri ceste pod osadou Bednári a pod vrchom Rožnovec. V minulosti na jej mieste býval obraz svätého Vendelína na strome. Z vďačnosti, že prestal dobytčí mor, v dvadsiatych rokoch 20. storočia postavili kaplnku, do ktorej premiestnili obraz. Neskôr obraz vymenili za sochu.
Kaplnka je stavba štvorcového pôdorysu. Má šírku 190 cm a výšku 3,7 m. Pokrýva ju nízka dvojspádová strieška s kanadským šindľom, zakončená malým krížom s korpusom (Kristovým telom).
Vo výklenku s valenou klenbou za sklom stojí socha svätého Vendelína, ktorý je stvárnený ako pastierik s prevesenou pastierskou kapsou na ľavom boku. Ľavou rukou si vpredu pridŕža klobúk a v pravej ruke drží zahnutú hákovitú palicu zo samorastu. Palica je odznakom hodnosti pastiera i symbolom opátskej hodnosti. Po stranách sochy sú dve elektrické sviece.
Kaplnku poškodil posuv pôdy, preto sa žiadala jej prestavba. Po prestavbe bola požehnaná v roku 1963, čo oznamuje aj vročenie nad výklenkom.
V roku 1972 veriaci urobili ohradu okolo kaplnky. Ohrada je ozdobná kovová. V nej sú dve figuríny anjelov, ktorí držia štýlové kovové vázy na kvety. Zozadu je kaplnka obsadená troma malými lipkami.
V roku 1994 bola socha svätého Vendelína poškodená. Po oprave výklenok opatrili kovovými mrežami.
Socha Božského Srdca Ježišovho
Počas 2. svetovej vojny v zubáckych horách boli partizáni, ktorí roku 1944 robili záškodnícke akcie proti nemeckej armáde. Nemeckí vojaci chceli vypáliť Zubák. Obec zachránili vtedajší pán farár Félix Mikuš a starosta Michal Kuvik. Zubáčania po skončení vojny z vďačnosti za záchranu dali postaviť sochu Božského Srdca s rozprestretými rukami na obecnom priestranstve. Jej autorom bol sochár Vojtech Ihriský z Hlohovca. Roku 1962 ju vymenili za väčšiu sochu od Michala Papiernika z Nemšovej. Pôvodná socha je na fare.
Väčšia socha Božského Srdca s rozprestretými rukami stojí na masívnom betónovom podstavci. Mramorová doska na ňom nesie nápis: Láskyplné Srdce Ježišovo, ochraňuj nás po všetky časy, smiluj sa nad nami. - Z vďaky P. Bohu za záchranu od hrôz vojny z r. 1939-1945 venovali občania Zubáka 9. V. 1946. Z bokov vo výklenkoch podstavca sú sochy svätej Terézie Ježiškovej a svätého Alojza ako ochrancov mládencov a dievčat.
Kaplnka Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v žlaboch
Stojí v peknom prírodnom prostredí na svahu v Žľaboch nad bývalým mlynom na dolnom konci obce. Kedysi tu pri starej ceste do Dohnian bol len malý obrázok Panny Márie na dreve.
Murovaná kaplnka je zakončená strieškou, ktorú završuje malý plechový kríž. Strieška je krytá kanadským šindľom. Vo výklenku za sklom stojí socha Panny Márie s rukami zloženými k modlitbe. K soche je zavedené elektrické osvetlenie (sviečočky okolo sochy i dve sviečky pred ňou). Nad sochou v štíte striešky je zamurovaný malý kamenný kríž s korpusom. Pod sochou na mramorovej tabuľke je nápis: Ku cti Nepoškvrneného Počatia P. Márie postavili bratia Rudolf, Eduard a Martin Slabý L. P. 1944. Kaplnka je oplotená drevenou záhradkou. V nej stoja štyri lipy zasadené pri stavbe kaplnky a tri kovové lampáše na sviečky. Pred záhradkou sú dve lavičky. Počas roka sa sem prichádzajú modliť ruženec mariánski ctitelia. 8. decembra tu chodí púť.
Sväté kríže
V Zubáku sa nachádza 10 svätých krížov. Hneď pri kostole sú 2, jeden z pravej a jeden z ľavej strany kostola. V strede cintrorína je tiež jeden hlavný kríž. Keď sa len prejdete popri hlavnej hlavnej ceste, tak stretnete 4 sv. kríže a pri turistike v hore môžte mať za cieľ jeden z 3 krížov (dohňanský, kríž nad kostolom - smerom k dohňanskému, v Žrnovej).
(z knihy Milana Hromníka "Z dejín obce a farnosti Zubák")