Obec Zubák

Zubák

Hraničná obec s Českou republikou Zubák leží v severnej časti Bielych Karpát, v husto zalesnenej Zubáckej doline 20 km severozápadne od Púchova. Chotár obce má rozlohu 2595 ha a 874 obyvateľov (sčítanie 2011). Obec sa prvýkrát spomína v roku 1471 pod názvom Zwbaky. Pôvodní obyvatelia boli roľníci a lesní robotníci, živili sa tiež lovom zveri, rybolovom, neskôr sa zaoberali poľnohospodárstvom, vyrábali kolesá, vozy, krosná, kolovraty, hospodárske náradie. Chotár je posiaty početnými osadami – kopanicami. V 60-tych rokoch 20. stor. bol zaregistrovaný minerálny prameň – sirková voda. Dominantou obce je barokovo-klasicistický kostol sv. Vendelína z roku 1806. Pri kostole sa nachádza pastoračné centrum s možnosťou ubytovania 50 osôb. V obci sa nachádza základná deväťročná škola, materská škola, pošta, kultúrny dom, obecný úrad, fitnes centrum, obecná knižnica, 4 predajne potravín, mäsiarstvo, drogéria, 2 pohostinstvá, píla, umelecké kováčstvo a kominárstvo.

V roku 2007 začala v obci pôsobiť Jednota dôchodcov Slovenska, ktorí majú aj svoj spevácky spolok Radosť, ďalej v obci pôsobí dobrovoľný požiarny zbor, poľovné združenie, futbalisti, hudobná skupina SONG a od roku 2010 mužská folklórna skupina Rožnovec.

Cez Zubák vedie turistický chodník z Červeného Kameňa do Záriečia, v r. 2009 bola na rozhraní obcí Dohňany a Zubák postavená turistická rozhľadňa, z ktorej je prekrásny výhľad na celú Púchovskú dolinu. Obec je obkolesená peknou prírodou, vhodnou na turistiku a agroturistiku.

História obce

Prvá zmienka o obci Zubák je z r. 1471, v listine sa spomína ako Zubáky (Zwbaky). V archíve panstva Lednica sa našiel odtlačok pečatidla z roku 1797 na písomnosti obce Zubák z r. 1835. Pečatidlo má priemer 30 mm. v pečatnom poli na kopci medzi dvoma stromami je parohatý jeleň pri skoku. Nad ním je hviezda, polmesiac a názov obce Zubák.

Po národnostnej stránke obec má prevažne slovenský charakter. Podľa náboženskej príslušnosti obyvatelia sú rímskokatolíci. Obyvatelia obce pôvodne boli roľníci a lesní robotníci. Zaoberali sa aj domáckou remeselnou výrobou. Vyrábali žarnovy na mletie zrna, kolesá, vozy, krosná, kolovraty, hospodárske náradie. V r. 1856 bola tu menšia fabrika na šitie papúč, v II. polovici 20.storočia sa vyrábali gajdy, taktiež tu bola pálenica a v horách píla.

V minulosti sa z obce vysťahovalo veľa obyvateľov za prácou. Koncom 19. stor. do Ameriky, po r. 1945 do Čiech a v II. polovici 20.storočia sa sťahovali do priemyselných stredísk.

POČET OBYVATEĽOV V JEDNOTLIVÝCH ROKOCH

  • Rok 1784 923 obyvateľov
  • 1828 1237 obyvateľov
  • 1900 1125 obyvateľov
  • 1940 1175 obyvateľov
  • 1970 1348 obyvateľov
  • 2001 915 obyvateľov
  • 2007 896 obyvateľov
  • 2011 874 obyvateľov

Obec sa spomína od roku 1471 ako Zwbaky, z roku 1475 ako Zwbak, z roku 1598 ako Zubak, maďarsky Zubak, Trencséngogas. Patrila hradu Lednica. V roku 1598 mala 12 domov, v roku 1720 mala mlyn a 24 daňovníkov, v roku 1784 mala 154 domov, 173 rodín a 923 obyvateľov, v roku 1828 mala 144 domov a 1237 obyvateľov. Pracovali v lesoch a poľnohospodárstve. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani za I. ČSR. (Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. časť)
Architektúra

V obcí sa nachádza potočná radová zástavba, v chotári obce sú kopanice. Z 19. storočia sú zrubové trojpriestorové domy, často s výškou a pavlačou, v zadnej časti so sedlovou slamenou strechou. Novšie domy sú murované.

Fakty o rozvoji obce Zubák

Vznik obce podľa zistených archívnych materiálov sa eviduje od roku 1259 a podľa ďalších záznamov z archívnych listín z roku 1471, kde je záznam o osade Zubák, ktorá patrila do Lednického panstva. Obec hraničí s Českou republikou s obcami Střelná a Študlov. Názov obce sa traduje podľa panského horára, ktorý mal nápadne veľké zuby a preto dostala obec názov Zubák.

Po zrušení poddanstva a nevoľníctva dostala obec svoj ráz, nastalo osídlenie obce.

Zdrojom výživy obyvateľstva bola pôda, chov dobytka a oviec. V roku 1859 bola v obci menšia fabrika na šitie papúč, v ktorej zamestnávali 30-40 občanov. V tomto období popri obrábaniu svojich pozemkov sa príležitostne zamestnávali v tunajajších lesoch pri splavovaní dreva (siahovice) po miestnom potoku, najmä v jarných mesiacoch pri topení ľadu a snehu. Technika splavovania dreva spočívala v tom, že majiteľ zubáckych lesov (veľkopodnikateľ Schreiber) v jarných mesiacoch po celej dĺžke obce do miestneho potoka vozil drevo - siahy, ktoré sa prívalom vody plavili po potoku Zubák až na sklad dreva, ktorý bol na rázcestí Horná Breznica - Lednica. Občania počas splavovania s hákmi na brehoch potoka obojstranne posunovali drevo po toku. K splavovaniu dreva v horných horách tzv. Regál bolo upravené jazero na záchyt vody, ktoré bolo vypúšťané počas splavovania a sľúžilo ako rezervár vody.

V neskoršom období technika dreva bola nahradená vybudovaním úzko-koľajovej trate, po ktorej vozila drevnú hmotu malá parná lokomotíva do drevného depa na Lednické Rovne. Trasa úzko-koľajovej trate viedla zo Zubáka cez Lednicu, rázcestie Dolná Breznica do depa na Lednických Rovniach. V roku 1955-1960 takto uskutočnená preprava dreva bola štátnymi lesmi zrušená a trasa bola predaná pánu Hercegovi na Liptov. Obrat v hospodárskom, kultúrnom a sociálnom rozvoji obce nastal po 2. svetovej vojne, po roku 1945. V tomto období sa vytvorili MNV, ako orgány štátnej moci a správy, ktoré nahradzovali vtedajšie obecné zastupiteľstvá a richtárov obce. Podľa zápisu v obecnej kronike sú zápisy o ustanovení revolučného národného výboru, ktorý na podnet partizánskeho veliteľa Gríšu dňa 17. marca 1945 vznikol v obci revolučný národný výbor v zložení:

Michal Kuvik, František Dávid, Vendelín Panenka, Viktor Wohlschlager, Juraj Loduha a Jozef Galko ako predseda revolučného národného výboru. Tento však na vtedajšiu vojnovú situáciu nevystupoval verejne, i tak jeho význam bol nesporne veľký, že vznikol v najťažších dňoch, ktoré obec prežívala.

Pozn.: Partizán veliteľ Gríša, bol veliteľom partizánskeho oddielu "Kotovský" II. Stalinskej partizánskej brigády. Jeho práve meno bolo Grigorij Dimitrovič Kliagin.

Pri príležitosti 20. výročia SNP dňa 7.9.1964 bolo MNV v Zubáku udelené menovanému "Čestné občianstvo obce Zubák".

V roku 1946 sa konali 1. povojnové voľby. Voľby v obci vykonala Demokratická strana a na čelo obce sa dostal ako predseda Michal Kuvik, ktorý bol súčasne aj zástupcom obce v okrese. Zástupcovia obce v tomto období viac-menej sa zaujímali o politický vývoj v štáte a riešenie potrieb občanov bolo druhoradé. V roku 1947 došlo k zavedeniu lístkového prídelového systému na šatstvo a potraviny, čo malo vyriešiť životné potreby našich občanov.

V roku 1948 a to: 26. februára sa konalo celoobecné zhromáždenie, na ktorom bol vytvorený na pomoc ustanovenej vláde miestny akčný výbor. Vtedajší vedúci činitelia obce si aj toto revolučné vedenie ponechali vo svojich rukách. Predsedom bol Michal Kuvik. Rozhodovacie právomoci terajšieho MNV a Akčného výboru pri riešení potrieb obce, bola obec stále závislá na Notárskom úrade v Lednici, kde mal sídlo obvodný notár, ktorý raz mesačne navštevoval obec a vtedy boli vydané pre občanov prídelové potravinové lístky. V roku 1948-49 boli pre obec Zubák rokmi značných zmien.

Svojpomocne si občania vybudovali telefónnu linku z Hornej Breznice do Zubáku.

Viac tu: http://obeczubak.webnode.sk/historia-obce

Názov obce

Obec sa v listine z roku 1471 spomína ako Zubáky (Zwbaky). V ďalších záznamoch sa vyskytuje pod názvom Zubák. V rokoch 1906-1918 mala pomaďarčené pomenovanie Trencsénfogas, čo v preklade znamená Trenčiansky Zubák. Slovo zubák je citovo zafarbené a značí veľký zub. Obyčajne sa používa v mnoţnom čísle ako zubáky. Poďla ústneho ľudového podania obec zaloţil zbojník, ktorý mal nápadne veľké zuby a za trest bol sem poslaný za panského horára. Táto povesť sa opierala aj o to, ţe sa v Zubáku nachádzali rodiny, ktorých členovia mali veľkú čeľusť (Burmek, Marman, Slabý).
Keďţe obce dostávali pomenovanie podľa charakteristického prostredia, je moţný aj iný výklad názvu. Pôvodný názov Zubáky môţe znamenať obec obkolesenú vrchmi, ktoré majú obrysy podobné veľkým zubom. Prípadne môţe to byť aj obec na rúbanisku, kde v lesnom poraste boli vyťaté stáročné stromy, ktoré vrúbili jej okraj ako veľké zuby.

Obyvateľstvo

Po národnostnej stránke obec má prevaţne slovenský charakter. Z inonárodných menšín bývali tu najmä Moravania, jedna rodina nemecká (lesný hájnik) a jedna aţ tri rodiny ţidovské (obchodníci, krčmári).
Podľa náboţenskej príslušnosti obyvatelia sú rímskokatolíci. V obci bývalo aj niekoľko gréckokatolíkov a ţidov. Obyvatelia obce pôvodne boli roľníci a lesní robotníci. Zaoberali sa aj domáckou remeselnou výrobou. Vyrábali ţarnovy na mletie zrna. Lesné prostredie dalo podnet pre rozvinutie kolárstva (výroba kolies, vozov, krosien, kolovratov, hospodárskeho náradia). Roku 1856 bola tu menšia fabrika na šitie papúč, ktorá zamestnávala 30-40 občanov. V prvej polovici 20. storočia bola tu známa výroba detských klarinetových trojdielnych a štvordielnych píšťal (gajdy). Bola tu i pálenica a v horách píla.
V minulosti sa z obce vysťahovalo veľa obyvateľov za prácou. Koncom 19. storočia ľudia odchádzali aţ do Ameriky. Časť Zubáčanov sa v roku 1919 odsťahovala do Beluše, kde od veľkostatkára Schreibera odkúpila Regina dvor. Po roku 1945 sa celé rodiny vysťahovali do Čiech. V druhej polovici 20. storočia nastal v obci úbytok obyvateľov, ktorí sa sťahovali do priemyselných stredísk. Nové pracovné príleţitosti v priemyselných závodoch v Púchove, Lednických Rovniach a Dubnici nad Váhom vyuţívali osobitne muţi. Časť sa zamestnávala prácou v lesoch doma i na Morave. Časť sa venovala poľnohospodárstvu ako súkromne hospodáriaci roľníci.

Z dejín obce a farnosti Zubák

Zubák leží hlboko v horskom údolí. Má takáto obec nejakú históriu? Zubák má históriu. Tvorili ju známi i bezmenní ľudia svojím životom a prácou. Ovplyvňovali ju oblastné, národné i svetodejinné udalosti. Obec vo svojich dejinách prežívala obdobia rozkvetu a úpadku. Tunajší ľud v ťažkých horských existenčných podmienkach dokázal však obnovovať a znovu budovať svoju obec. Kde predchádzajúce generácie naberali silu začínať život odznovu? Hybnou silou pre ne bola kresťanská viera. Kresťanstvo dávalo ľuďom zmysel života, nádej, silu prekonávalo ťažkosti. Kresťanstvo do ľudských vzťahov prinieslo vyššiu lásku a vzdelanosť. Kresťanská viera uprostred meniteľných názorov sa ukazuje ako jediná trvalá hodnota v doterajších dejinách. Toto poznanie môže v nás oživiť zmysel pre národné a kresťanské korene. Prečo o tom hovoríme? Lebo túto knižočku vydávame z podnetu duchovného správcu Jozefa Hlaváča. Hlbší pohľad do dejín obce priniesol nové objavy. Zubák si v roku 2001 pripomína 530. výročie prvej písomnej zmienky, ale ukazuje sa, že jeho dejiny siahajú oveľa ďalej. Nech táto knižočka u všetkých ľudí, čo sa tu narodili a prežívajú tu svoj život, vzbudí lásku k ich obci a rodnému kraju. Nech krajanom, ktorí odišli z obce, sprítomní a oživí spomienky na domov. Nech novým obyvateľom pomôže k tomu, aby sa im obec stala druhým domovom. Nech je povzbudením pre generácie, ktoré budú budoval svoju obec v budúcnosti. Nech prinesie pozdrav všetkým čitateľom dobrej vôle.

Poloha

Zubák sa nachádza na severozápadnom Slovensku. Jeho chotár sa rozprestiera v severnej časti Bielych Karpát, v hornej časti rovnomennej doliny, v údolí potoka Zubák. Obec leží 20 kilometrov1 severozápadne od Púchova. Chotár obce má rozlohu 2555 hektárov. Nadmorská výška chotára je v rozpätí 400-854 metrov, stred obce je vo výške 420 metrov. Členitý vrchovinný až hornatý povrch chotára s masívnymi pieskovcovitými chrbtami tvorí treťohorný flyš (pieskovcová a bridlicová hornina). Prevládajú tu hnedé lesné pôdy. Chotár je hodne zalesnený. Samotnú obec obkolesujú vrchy: od západu Končitá, od severu Kýčera, od východu Hladký vrch a od juhu Žrnová. V lesoch prevláda z listnatých stromov buk a z ihličnatých stromov smrek.

Chotár obce má pretiahly tvar od západu na východ. Zubák hraničí s týmito obcami – na severe: Lysá pod Makytou, Lúky pod Makytou, Záriečie, Mestečko; na východe: Dohňany, Horná Breznica; na juhu: Lednica, Červený Kameň; na západe, kde sa rozprestierajú veľké lesy, prechádza štátna hranica medzi Slovenskom a Českom. Tu hraničí s chotármi obcí Strelná, Študlov, Nedašova Lhota.

Zubák v minulosti administratívne patril do Trenčianskej župy a do okresu Púchov. Od roku 1961 prináležal do okresu Považská Bystrica. Od roku 1996 je zaradený do okresu Puchov.

Najstaršie osídlenie územia

Územie Zubáka v praveku pokrývali rozsiahle lesné porasty. Keďže sa tu neuskutočnil archeologický prieskum, nemáme doklady na jeho dávnoveké osídlenie. Nedostatok archeologických nálezov nevylučuje možnosť osídlenia územia už v najstarších dobách. Na základe nálezov z okolia, najmä z Lednice, v historickej literatúre (Trnka) sa predpokladá aj predhistorické osídlenie Zubáka.

Ľud prvotných kultúr tu zrejme prenikal prirodzeným postupom osídlenia. Do vyššie položeného údolia mohol ho prilákať dostatok lovnej zveri a rýb, ako aj možnosť úkrytu pred rozličnými nebezpečenstvami zo strany nových prisťahovalcov. Už koncom strednej doby bronzovej (asi v 14. storočí pred Kristom) horné oblasti severozápadného Slovenska osídlil ľud lužickej kultúry, ktorý si zakladal výšinné sídliská v blízkosti vodných tokov. Ľud púchovskej kultúry (2. stor. pred Kristom - 4. stor.) budoval si hradiská a hraničné opevnenia. Malé hrádky mali jednoduché dreveno-hlinité opevnenie. Už v predhistorickom období cez Biele Karpaty viedli cesty z Poodria na stredné Považie. Takéto horské prechody boli cez Vlársky priesmyk, cez Lyský priesmyk, dolinou cez Červený Kameň, cez Lednicu a Vršatecké Podhradie. Menej frekventované cesty viedli cez Krivoklát, cez Kvasov a cez Zubák. Nad každou z týchto ciest sa nachádza aspoň jedno predhistorické výšinné sídlisko alebo opevnenie. V Zubáku bolo tiež takéto predhistorické opevnenie, ktoré kontrolovalo menej významnú cestu prechádzajúcu dolinou Bielych Karpát. Stálo nad križovatkou ciest na Moravu, do Záriečia a do Lednických Rovní. Je známe len podlá mena Hrádek. V archívnych spisoch obce Zubák uložených v bytčianskom archíve jeho existenciu dosvedčujú tri chotárne názvy: Hrádek, Predhrádek, Podtumie (turňa = veža, podturnie = miesto pod vežou, tento názov sa vo väčšine spisov vyskytuje v skomolenom tvare Potumie). Hrádek nie je zatiaľ archeologicky preskúmaný. K zubáckemu hrádku sa vzťahuje historická povesí, ktorú literárne spracoval spisovateľ Milan Húževka. Uverejnil ju v roku 1975 pod názvom Očkaj z Lazovskej skaly v knihe povestí Hrobľa plná zlata, ako aj v roku 1980 v knihe Púchovské povesti. Obsah povesti ja takýto: V horách medzi Dohňanmi a Zubákom stáli dve skaly. Na mohutnej skale v zubáckom chotári bol mocný kamenný hrad s tatko prístupnými hradbami, sídlo Zubáča. Kamenný hrádok na druhej lazovskej skale vlastnili Očkajovci z Dohnian. Medzi oboma majiteľmi hradov vznikol územný spor o horu. Spor sa urovnal, keď Očkaj zachránil život Zubáčovi na poľovačke pri útoku medveďa. Húževku čerpá námety zo Zubáka aj pre zbierku povesti' 7 púchovských hôr Jeleň kráľovnej víl (Martin 1984).

Z dejín obce a farnosti Zubák (PDF, 902 kB) [925] [18.11.2017 - 03:30]
(kniha Milana Hromníka)