Svätí na dnes

Životopisy svätých

12. októbra

SV. MAXIMILIÁN

biskup a mučeník (?) (3. stor.)

Meno Maximilián sa v minulosti rozšírilo v nemeckej rečovej oblasti, zvlášť v Rakúsku a Bavorsku, kde sa jeho nositeľmi stali viacerí členovia panovníckych rodín. Všetci títo si ctili ako patróna sv. Maximiliána, ktorého tradícia označovala za prvého arcibiskupa v meste Lorchu neďaleko terajšieho Linca v Rakúsku. Mesto Lorch sa v časoch rímskej vlády nazývalo Lauriacum a bolo hlavným mestom provincie Noricum, ktorá sa rozprestierala na mieste terajšieho Rakúska.

Podľa tradície, ktorá bola zachytená v neskorších životopisoch a pre ktorú nie sú spoľahlivé historické dokumenty, aby ju potvrdili alebo odmietli, podľa tejto tradície sv. Maximilián pochádzal z mesta Celje (Celeia) v terajšom Slovinsku. Niekedy v rokoch 257-258 dostal od pápeža sv. Sixta poslanie hlásať evanjelium v Panónii. Údajne potom zomrel ako mučeník v rodnom Celji r. 281.

Sv. Maximilián sa od najstarších čias uctieval ako apoštol Norika a ako patrón pasovského a lineckého biskupstva. Najstarší zachovaný dokument o úcte sv. Maximiliána hovorí, že prvý salzburský biskup sv. Rupert (zomr. asi 718) dal postaviť v Bischofshofene na juh od Salzburgu kaplnku nad Maximiliánovým hrobom. Nevedno, či ide o toho istého Maximiliána, ktorého ostatky dal kráľ Karolman v r. 878 spolu s ostatkami sv. Felicity uložiť v novovybudovanom kostole v Altöttingu. V zachovaných dokumentoch do r. 985 sa sv. Maximilián označuje ako vyznavač, kým vo frízinskom misáli (omšovej knihe) z r. 990 sa uvádza ako mučeník.

Z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995