Svätí na dnes

Životopisy svätých

23. mája

SV. DEZIDER

biskup a mučeník (6.-7. stor.)

Hneď na počiatku treba upozorniť, že v kalendároch a zoznamoch svätých sa v tento deň - počnúc 9. storočím - zamieňajú dve osoby, a to sv. Dezider z Langres a sv. Dezider z Vienne. Kým prvý žil vo 4. stor. a jeho sviatok sa na rozličných miestach slávi 29. januára, príp. 11. februára, druhý zomrel počiatkom 7. stor., a to v deň 23. mája. Zámena nastala omylom pri opisovaní v 9. stor.

Náš sv. Dezider (lat. Desiderius, franc. Didier) podchádzal pravdepodobne z mesta Autun (v ter. stred. Francúzsku). Ale už od mladosti býval v meste Vienne a ešte pred r. 559 bol zaradený medzi duchovenstvo tohto mesta. Tam ho vysvätil za diakona biskup Verus, ktorého nástupcom sa stal niekedy koncom 6. stor.

Mal za sebou dôkladné gramatické a literárne štúdium, takže aj ako biskup vyučoval gramatiku. O jeho učenosti svedčí okrem iného skutočnosť, že pápež Gregor Veľký (bol páp. v r. 590-604) mu napísal niekoľko listov na rozličné témy.

Bolo to rušné obdobie, plné intríg a bojov o mocenské postavenie. Ich obeťou sa stal aj biskup Dezider. Predvolali ho pred synodu, ktorá sa konala v r. 602 al. 603 v meste Chalon-sur-Saôn. Synoda, ktorej predsedal biskup Aredius z Lyonu, ho pozbavila biskupskej funkcie a poslala do vyhnanstva. Avšak po niekoľkých rokoch neslávne známa kráľovná Brunhilda dovolila Deziderovi vrátiť sa z vyhnanstva. Jeho diecezáni z Vienne ho radostne vítali.

Avšak nie nadlho. Biskup mohol byť vďačný za to, že mu panovníčka dovolila znovu sa ujať pastorácie, ale nemohol mlčať k mravnému a spoločenskému neporiadku kráľovského dvora. Preto ho jedného dňa vojaci prepadli v kostole a odvádzali na neznáme miesto. Cestou ho zabili na mieste, ktoré potom dostalo po biskupovi meno St-Didier-sur-Chalaronne. Údajne ho jeden "horlivý" vojak zrazil kameňom a potom ho dobil kyjakom. Bolo to 23. mája. Avšak rok nie je istý. Niektoré pramene uvádzajú rok 607, iné 611.

Jeho telesné pozostatky dovolili preniesť a s úctou pochovať v kostole sv. Petra vo Vienne až tri roky po smrti. Veriaci i cirkevné autority si ho hneď ctili ako mučeníka.

Z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.