Svätí na dnes

Životopisy svätých

10. októbra

SV. DANIEL A SPOLOČNÍCI

mučeníci (13. stor.)

Prvé generácie nasledovníkov sv. Františka Assiského sa usilovali vrátiť evanjeliu pôvodnú jednoduchosť a sviežosť. Vzťahovalo sa to predovšetkým na ich život, v ktorom toto evanjelium uskutočňovali. Avšak pre nich evanjelium bola aj radostná zvesť, ktorú bolo treba ohlasovať iným. Preto vyvíjali živú misionársku činnosť v celej Európe a preto sa vydali hlásať evanjelium národom, ktoré sa s ním ešte nestretli. Tak sa vydali po pevnine na východ až do Číny a niektorí sa odhodlali ísť do severnej Afriky, ktorá bola síce blízko, ale bola v rukách zarytých nepriateľov kresťanstva - moslimov.

Prvá misionárska výprava do severnej Afriky sa uskutočnila začiatkom roka 1227. Začiatkom toho roku sedem františkánov odplávalo z Talianska, z Toskánska, do Španielska, aby sa odtiaľ dostali do Maroka. Skupinu misionárov viedol kňaz Daniel z Belvedere, z juhotalianskej Kalábrie, kde bol predtým provinciálom rehole. Ďalšími členmi misionárskej výpravy boli: Samuel, Angelus, Domno (alebo Donulo) z Montalcina, Lev, Mikuláš zo Sassoferrata a Hugolín.

Po krátkom pobyte v Španielsku sa preplavili do severomarockého mesta Ceuty, do ktorého mali prístup aj talianski, francúzski a španielski obchodníci. Miestne úrady dovoľovali obchod s Európou, ktorý bol pre nich výhodný. Avšak prísne zakazovali akúkoľvek kresťanskú propagandu. Preto sa talianski františkáni najprv obmedzovali na kňazskú činnosť medzi talianskymi a marseilskými obchodníkmi. No na začiatku októbra sa rozhodli, že budú hlásať evanjelium aj mohamedánom. Keďže nevedeli domácu reč, kázali po latinsky a po taliansky.

Domáce obyvateľstvo nemalo veľa úžitku z ich kázania, ale úrady boli pobúrené horlivosťou synov sv. Františka. Už po niekoľkých dňoch ich uväznili a pohrozili im smrťou, ak neprijmú mohamedánske náboženstvo. Misionári však odmietli zachrániť si život za zradu viery. Preto ich sťali, ich telá roztrhali a porozhadzovali. Súcitní obchodníci pozbierali ich telesné pozostatky a pochovali ich na pokraji mesta. Neskôr ich kosti previezli do Európy.

Pápež Lev X. r. 1516 dovolil cirkevnú úctu siedmich františkánskych mučeníkov.

Z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995