Sv. Vendelín
Sv. Vendelín, pustovník
(6. stor.)
V minulosti patril sv. Vendelín pustovník medzi veľmi uctievaných svätých, a to najmä na kresťanskom vidieku. Dodnes svedčia o tejto úcte stovky kaplniek a pútnických miest v západnej a strednej Európe, odkiaľ sa úcta sv. Vendelína rozšírila aj do Severnej Ameriky. Avšak historici nám o ňom poskytujú veľmi málo konkrétnych údajov.
Prakticky isté je, že pochádzal z Írska a zomrel v trevírskej oblasti (v terajšom západnom Nemecku) okolo r. 578. Čoskoro po jeho smrti sa začala šíriť jeho úcta. Avšak jeho životopisy, ktoré sa nám zachovali, pochádzajú až z konca stredoveku (15. stor.) a obsahujú veľa legendárnych údajov.
Podľa spomenutých životopisov Vendelín pochádzal zo škótskeho kráľovského rodu (* 550). Rozhodol sa však, že opustí kráľovský dvor a zasvätí svoj život Bohu ako pustovník. No najprv si vykonal púť do Ríma. Pri spiatočnej ceste sa zastavil v trevírskom kraji a tam aj ostal. Postavil si pustovňu, v ktorej sa modlil a z ktorej občas vyšiel do okolitej prírody. Tam ho raz stretol akýsi statkár, vyhrešil ho ako lenivého tuláka a dal mu pásť svoje svine.
Vendelín šiel a statočne si plnil pastierske povinnosti. Pritom však nezanedbával modlitbu a konal skutky kajúcnosti. Časom si statkár obľúbil tohto zvláštneho pastiera a dovolil mu na svojom pozemku postaviť si pustovňu. Onedlho sa k Vendelínovi pridali ďalší muži a on sa stal ich duchovným vodcom.
Neskôr sa podľa legiend stal okolo roku 597 opátom v sárskom benediktínskom kláštore
v Tholey. Tam slúžil Bohu a svojim bratom až do svojej smrti r. 617. Zomrel
vo
svojej
cele, kde bol aj pochovaný.
Po jeho smrti vraj mali mnísi problémy s jeho pochovaním. Po uložení do
zeme sa jeho telo vždy nasledujúceho rána nachádzalo vedľa hrobu. Preto jeho
telo odvieol volský záprah do miest, ktoré mal najradšej. Nad jeho
hrobom neskôr postavili
kaplnku zasvätenú sv. Márii Magdaléne. V
jej
blízkosti postupne
vyrástlo malé mestečko St. Wendel (asi 40 km od mesta Saarbrücken). Zmienky
o jeho hrobe a kaplnke sa nachádzajú v dokumentoch
zo 7. a 11. stor. V r. 1320 navštívil pustovníkov
hrob trevírsky
arcibiskup.
Vendelínova úcta silno vzrástla po r. 1360, keď trevírsky arcibiskup Boemond dal preniesť jeho telo z kaplnky sv. Magdalény do novej svätyne, ktorú osobne posvätil pápež Inocent VI. Pri tejto príležitosti preskúmali svätcove ostatky a zistili, že je dobre zachované jeho telo i jeho pôvodný oblek.
Úctu sv. Vendelína oficiálne uznal pápež Mikuláš V. v r. 1450. Svätý Vendelín je patrónom pastierov, sedliakov, polí a roľníkov, preto je väčšinou zobrazovaný ako mladý pastier s dobytkom a ovcami, s pastierskou palicou a kapsou, ružencom či knihou, lopatou, kyjakom alebo aj korunou, niekedy je zobrazovaný sediaci s knihou na kolenách a pastierskou trúbou.
Jeho sviatok sa slávi 20. októbra, aj keď sa jeho meno v liturgickom kalendári neuvádza. Uctievaný je najmä v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku. Ale i na Slovensku a v Čechách bolo veľa kaplniek zasvätených práve tomuto svätcovi.