Svätí na dnes

Životopisy svätých

9. novembra

POSVIACKA LATERÁNSKEJ BAZILIKY

Mnohí ľudia vedia, že najväčším a najznámejším kostolom kresťanstva je chrám sv. Petra v Ríme. Preto ich azda prekvapí zistenie, že sídelným kostolom pápeža ako rímskeho biskupa, a teda aj jeho hlavným kostolom nie je chrám sv. Petra, ale bazilika Najsvätejšieho Spasiteľa, nazývaná sv. Ján v Lateráne.

Bazilika, nazývaná pre svoje prvenstvo aj arcibazilika, je pri tzv. Lateránskom paláci, ktorý pôvodne patril rímskej rodine Lateránov. Túto rodinu zničil cisár Nero (54-68) a zabral jej majetok pre štát. Cisár Konštantín Veľký (306-337) po udelení slobody kresťanstvu daroval palác pápežovi, aby ho používal ako svoje sídlo a pri ňom vybudoval baziliku Najsvätejšieho Spasiteľa. Baziliku posvätil pápež Silvester I. 9. novembra 324. Neskôr sa stali spolupatrónmi baziliky aj sv. Ján Krstiteľ a sv. Ján Evanjelista.

Bazilika bola viackrát zničená: v 5. storočí Vandalmi, v 9.stor. zemetrasením, v 14. stor. požiarom. Terajšiu podobu dal chrárnu slávny architekt Borromini v 17. storočí.

V bazilike a priľahlom paláci sa konali cirkevné snemy, koncily, v rokoch 1123, 1139, 1179, 1215 a 1512.

Lateránsky palác bol sídlom pápežov až do r. 1304 (1308), keď na istý čas presídlili do juhofrancúzskeho Avignonu. Po návrate z Avignonu (1378) sa sídlom pápežov stal Vatikán. Avšak lateránska arcibazilika ostala pápežovou katedrálou, kde vykonáva hlavné oficiálne úkony rímskeho biskupa vrátane každoročnej biskupskej sv. omše na Zelený štvrtok.

Z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995
Snímka: Internet